Svojho času, cca v 6O tich rokoch m.st. začínalo niektorým ľuďom svitať. Veď od Víťazného Februára 1948 už bolo načase. Tradične svitlo tzv. inteligencii s pejoratívnym prívlastkom "pracujúca". Niekde asi jestvovala i nepracujúca, ale o tej nevieme nič. Vtedy totiž bolo tiež všetko Tajné. Radičová, ktorá by to zverejňovala, bola ešte Yvetka. a nie nepriateľka Strany, alebo jej prekážka.
Zopár idealistov chcelo režim zmeniť a protestovalo podobne ako dnešní naši učitelia a sestričky. Vždy proti týmto protištátnym živlom ale Stranu podporili "pracujúci" a ich kolektívy, alebo jednotlivci, alebo Revolučné odborové hnutie, najobjektívnejšie /iné neboli/ štátne médiá, stranícke kolektívy a pod. Američania, Európska únia, rôzni imperialisti tomu hovorili štrajkokazi, sabotéri, Žlté odbory, fanatickí prívrženci, alebo jednoducho politickí analfabeti. Uznajte, ten Západ nemá rozum, ani charakter. Veď tak aj vyzerá ich životná úroveň. Keby tam neprúdili naši migranti, tak zahynú. Oni /sa/ ich naučia aspoň čomusi...
Po "bratskej pomoci" v 68 om sa obyvateľstvo neuveriteľným spôsobom zjednotilo vo svojom odpore.Dovtedy, kým nezačalo ísť o existenčné otázky, peniaze, vydieranie a pod. Postupne sa odpor rozplýval. Nepomohli ani obete života /napr. upálenie študenta Palacha/. Naopak, Strana vyjadrila podozrenie, že sa upálil na podnet USA a Západu "studeným ohňom". Odvtedy som prestal pochybovať oexistencii suchej vody. Je jej predsa plná Sahara. A Strana dokáže všetko! Nemýliť si - schopná všetkého.
A prišla Normalizácia.! To znamená, že všetci sa postupne vzdávali odporu, zistili, že Strana má vo všetkom Pravdu, že ich živí, zamestnáva, trestá, odmeňuje/hlavne svojich/ .
A potom Mečiar. 85 % ná podpora, okúzlenie veľkohubosťou, kytičkami k MDŽ, mítingami a pod. A potom arogancia moci, vznik "statočných podnikateľov mečiarovcov / sú tu dodnes/, nasadenie ŠTB - pardon, vtedy už nebola, ale čosi podobné. Až kým tá úbohá Demokracia neurobila zmenu. Nie dokonalú, nie dostatočnú, ale predsa. Ľudia si ani nevšimli, že ňou boli oni sami...
A prišla Normalizácia! Návrat do normálnych koľají.
Je však nepochopiteľné, prečo sa opäť ľudia boja o miesta /učitelia, sestričky/, prečo opäť dôchodcovia a ich hlasy rozhodujú o budúcnosti vnukov, prečo opäť sme páriovia Európy a kultúrneho sveta, prečo opäť niektoré médiá hlásajú Pravdu, prečo opäť prežívam deja vue...
Ale teraz už viem odpoveď na tieto otázky. LEBO JE TO PERPETUUM MOBILE. Uvidíme, či bude fungovať aj budúci mesiac...Niečo sme zabudli, ale niečo sa naučili...