Je známe, že malí chlapci sa radi hrajú na vojakov. Niektorým to zostane aj v dospelosti. Potom chcú hodnosti, právomoci a šup s tým do tankoch proti niekomu, kto sa nám nezdá. Raz je to proti Maďarom a raz spolu s Maďarmi. Podľa počasia a počasie podľa účelu...
O bývalom ZSSR bolo známe, že každý muž, ktorý tam nemal uniformu bol nula,niktoš,nýmand,alebo menejcenný.V najhoršom prípade to musela byť okrem vojenskej /najvyšší kurz/ aspoň hasičská, železničiarska,milicionárska, poštárska,banícka a pod. Iba vtedy mal jej nositeľ autoritu. Práca, tá bola pre baby - t.j.ženy. Uniformy boli zdobené metálmi, odznakmi, lampasami, stužkami a podobne, všetko v byzantskom pompéznom duchu. Bol som svedkom, keď na takéhoto zaslúžilca na prvomájovom sprievode v Čechách, deti volali - heleď Napoleon.
Neskôr sa u nás od tejto pompéznosti upúšťalo a prešlo sa k normálnej dôstojnosti.Niekde a u niekoho sa táto adorácia /zbožné uctievanie/ uniformy /ešte zachovalo. /Celovanie / prepáčte rusizmus, ale je najvýstižnejší/ výložiek, ruka na srdce, stráže v Parlamente atď./ V istom období sme sa pomaly vzdávali obdivu všetkého, čo páchlo vojnou. Ale chyba! Veď zaútočiť môžu nielen cudzí vojaci, ale aj "zamestnanci" cudzích Ministerstiev obrany...A preto treba mať "šaržu". Veď kto ju nebude mať, môže ísť miesto kancelárie, do zákopov. A kde inde, ako v krutých kancelárskych bojoch sa dá takáto šarža vybojovať? Akurát pozor na nepriateľských hadov!
Generálka na generála ale môže prebiehať i v Parlamente. Stačí podľa vojenského vzoru presadiť subordináciu a "dôležitosť".V iných parlamentoch, ktoré sú pre nás výstrahou sa poslanci bijú a hádajú pri takých banálnych veciach ako sú anexie území, trasy ropovodov a plynovodov a pod. My sa však venujeme podstatne dôležitejším problémom.Napr. Horalkám, grafom a nákresom, diktovaním vkusu obyvateľstvu atď.
Aj mladosť našej republiky je asi iba výhovorka. Prvá Československá republika trvala cca 20 rokov /1918 -1939/ a v tomto období sa stala ôsmym /8/ najvyspelejším štátom sveta, s najdemokratickejším zriadením. A to v odpornom kapitalistickom a imperialistickom obkľúčení.Preto tak dlho trvalo -1948 Víťazný február až 1989 Zamatová, t.j. cca 40 rokov, než sa zúfalému úsiliu pracujúceho ľudu na čele s KSČ podarilo klesnúť na 48 miesto. I dnes si asi musíme vybrať s kým na čele a kam...
K tomu nám Pánboh pomáhaj a niektorým aj Lenin!