Názorný príklad máme pri premiérovi Orbánovi. Asi tomu Sorosovi dôveroval, keď študoval za jeho peniaze a nechal ho podporovať mládežnícke organizácie. A vedel, že podporuje všetky postkomunistické krajiny. A dnes je všetko naopak.
Vzbudzuje to úvahu, či náhodou aj celý program Smeru nesmeruje k opaku toho, čo hlása. Tak, ako v Maďarsku. Že by toto všetko ten prekliaty miliardár zinscenoval? Nejasná je i rýchlosť prezidenta Kisku pri prijímaní podmienok "novej vlády" a zastavenie protestov "Za slušné Slovensko". Čo už nie je potrebné, alebo máme nejaké záruky? Čo doteraz?
Prečo sa prezident a organizátori protestov nespýtali staronových politikov, túžiacich po ukľudnení a dodržiavaní zákonov, čo urobili doteraz proti aktom, ktoré viedli DLHODOBO až ku vraždám a masovým protestom? Rošáda nemení figúry, iba ich preskupuje. Zámerom je víťazstvo, ale nie je zaručené...
Stupídne konštatovanie uvidíme, ako sa uvedie "nová vláda", je čírou kamuflážou. Dnes už vieme, akú roľu hrá pri vyšetrovaní omeškanie.
R.Fico sa ani netají, čo si myslí o protivníkoch. Dal to najavo vulgárnym potľapkávaním prezidenta Kisku / ty môj malý .../R.Kaliňák zasa poslal veselý signál svetu z matkinej osemdesiatky. Ďalší členovia Koalície sa k tomu stavajú úmerne k svojmu postaveniu a prísľubom. Niektorí majú až mimické kŕče od nadšenia, akí sú úžasní.
Máme My občania zažalovať vedenie štátu za urážku na cti? Za náznaky, že sme všetci idioti? Nejde o pejoratívum, ale o terminus technicus.
Niektorí prijali hru zvanú Žolík. Táto sa hrá so 108 kartami. 104 obyčajných a 4 Žolíky, ktoré sa dajú použiť ľubovoľne a kdekoľvek. Koalícia ale rozdala občanom 50 obyčajných karát a sebe nechala 58 Žolíkov. To považujeme minimálne za unfair.