A máme okamžite spoločnosť rozdelenú. Jedni s nimi maľujú, iní sa s nimi milujú. Všetko podľa "Vyššieho princípu mravnosti" , ako sa to volalo kedysi. Kam sa hrabú novinári! Rusofili sa držia ľudového porekadla "ch...j s toboju, ona krasivaja"...
Hoci všetky posledné kauzy, škandály, odhalenia krádeží sú známe vďaka investigatívnym novinárom. Žiaden REZORT nenašiel v sebe chyby a keď ich tie prostitútky našli, tak sa iba vymenili figúrky ako v šachovej rošáde a všetko šlo ďalej, iba opatrnejšie.
Vraciam sa ku svojej dávnej myšlienke. Štát by mali viesť Redakčné rady, namiesto Koaličných rád. Zvážte sami! Keby každý novinár, ktorý odhalil nejakú neprávosť mal i možnosť kontroly a vyvodenia dôsledkov, ako by veci postúpili. Takto máme roškové a troškové naďalej, iba ich nemáme v zornom poli.
Novinárske prostitútky sedia v redakciách a tie druhé by mali sedieť v redukciách, s trošku obmedzenejšími pomermi.
Donedávna bolo množstvo omylných, ale slobodných médií. Ostatné poslúchali ako každé "bejby". Teraz podľa slovenského receptu uplatňovaného zatiaľ v Česku, závisí hlavne na majiteľoch. Slováci ale vzdorujú, hlavne za vlastné, čo sa volá verejná podpora.
Press znamená i tlak a ten sa stupňuje, hoci zatiaľ nevýrazne. Uvidíme ďalej!